Práve je 24 Okt 2019, 02:43




Vytvori┼ą nov├║ t├ęmu Odpoveda┼ą na t├ęmu  [ Po─Źet pr├şspevkov: 3 ] 
Proces tr├ívenia u Mucholapky podivnej 
Autor Správa
Obr├ízok pou┼ż├şvate─ża

Zalo┼żen├Ż: 17 J├║l 2009, 14:57
Pr├şspevky: 68
Bydlisko: ┼Żarnovica
Odosla┼ą Proces tr├ívenia u Mucholapky podivnej
V┼íetci mi d├íte ur─Źite za pravdu, ┼że Mucholapka (Dionaea) je v celku unik├ítna rastlina svojho druhu! Patr├ş do skupiny m├Ąso┼żrav├Żch rastl├şn s akt├şvnym typom pasc├ş. Ka┼żd├ęho uchv├íti jej schopnos┼ą bleskur├Żchle uv├Ązni┼ą koris┼ą sklapnut├şm jej "─Źe─żust├ş". Za optim├ílnych podmienok trv├í sklapnutie a┼ż 0,5 sekundy! Tento dej u┼ż ur─Źite pozn├íte z r├┤znych odborn├Żch ─Źl├ínkov, kde sa popisuje cel├ę tr├ívenie Mucholapky. Ale predsa len "okrajovo" spomeniem tento unik├ítny proces - prvotn├ę, respekt├şvne prim├írne sklapnutie jej pasce.

Mucholapka je vyzbrojen├í dvoma sp├║┼í┼ąac├şmi mechanizmami.
Ten prv├Ż nieje skoro v├┤bec zn├ímy. Pozost├íva z mal├Żch ch─║pkov v tvare hviezdy, ktor├ę sa nach├ídzaj├║ na vonkaj┼íej strane pasce. Prich├ídzaj├║ci hmyz ─Źasto naru┼í├ş toto zosk├║penie ch─║pkov, ─Ź├şm "prebud├ş" Mucholapku a o to sk├┤r je pripraven├í k akcii. Potom u┼ż sta─Ź├ş len jedin├Ż dotyk vn├║torn├ęho sp├║┼í┼ąacieho chlpu.
Najzauj├şmavej┼í├ş je ale druh├Ż sp├║┼í┼ąac├ş mechanizmus. S├║ to v├Ą─Ź┼íinou 3 citliv├ę chlpy, ktor├ę sa nach├ídzaj├║ na vn├║tornej hladkej ─Źerveno sfarbenej ploche oboch polov├şc pasce. ─îi┼że dokopy je ich 6. Ale nieje tomu v┼żdy tak. Ve─żakr├ít som si v┼íimol, ┼że niektor├ę pasce maj├║ dokopy a┼ż 8 sp├║┼í┼ąac├şch chlpov, ale to teraz nieje podstatn├ę.
Tieto chlpy sa skladaj├║ z dvoch ─Źast├ş a to z dlhej tuhej ─Źasti ─Źi┼że vlastn├Ż chlp, ktor├Ż sa stavia do cesty pr├şpadnej koristi a z citlivej ohybnej b├ízy chlpu, ktor├í reaguje na ohnutie vlastn├ęho chlpu.
Tu m├┤┼żem aj spomen├║┼ą skuto─Źnos┼ą, ktor├║ ka┼żd├Ż m├Ąso┼żravk├ír pozn├í a to pr├íve potrebu opakovan├ęho ohnutia (podr├í┼żdenia) jedn├ęho alebo viacer├Żch chlpov najmenej 2 kr├ít v intervale 2 a┼ż 20 sek├║nd. Iba v tomto pr├şpade nastane sklapnutie. Sk├║┼íal som v┼íak interval dlh┼í├ş ako 20 sek├║nd. ─î├şm neskor┼íie chlp druh├Ż kr├ít podr├í┼żdite, t├Żm bude pohyb sklapnutia pomal┼í├ş alebo u┼ż ├║plne prestane reagova┼ą. V┼íetko v┼íak z├ívis├ş od ─Źasu...
V momente ohnutia, respekt├şvne podr├í┼żdenia chlpu koris┼ąou, za─Źn├║ ─Źepe─żou prebieha┼ą elektrick├ę vzruchy. Tento elektrick├Ż vzruch sa ─Ćalej za─Źne ┼í├şri┼ą cel├Żm listom a t├Żm spust├ş jeho koordinovan├ę ohnutie.

Tu by som chcel spomen├║┼ą ─Ćal┼íiu skuto─Źnos┼ą, ┼że ─Źlovek si vo svojej prirodzenej logike mysl├ş, ┼że zatvorenie "─Źe─żust├ş" prebieha v mieste centr├ílneho nervu (─Źi┼że nie─Źo podobn├ę ako p├ínty), ale nieje to tak. Toto zatvorenie je sp├┤soben├ę zmenou prehnutia polov├şc ─Źepele z konvexn├ęho do konk├ívneho tvaru, ─Źi┼że v ─żudskej re─Źi: ohnutie oboch polov├şc pasce smerom k sebe, pri─Źom "zuby" do seba kr├ísne zapadn├║ a t├Żm vytvoria ak├║si klietku (celu smrti) z ktorej niet ├║niku.
Hmyz samozrejme nech├ípe ─Źo sa stalo a sna┼ż├ş sa z pasce dosta┼ą von. Preto z├║falo pobehuje "sem a tam" po celej pasci, pri─Źom ─Ćalej dr├í┼żdi sp├║┼í┼ąacie chlpy, ktor├ę vysielaj├║ sign├íl o chytenej koristi a zvierav├Ż pohyb pasce pomaly pokra─Źuje ─Ćalej.

Tu na sc├ęnu prich├ídzaj├║ chemick├ę receptory alias tr├íviace ┼ż─żazy, ktor├ę zis┼ąuj├║ pr├ştomnos┼ą potencion├ílnej koristi. Ak je koris┼ą pr├ştomn├í, okraje pasce hermeticky pri─żahn├║ k sebe a do vn├║tra pasce je napusten├í tr├íviaca tekutina. Z poh─żadu hmyzu to m├┤┼żme prirovna┼ą ku kyselinov├ęmu k├║pe─żu, pri─Źom je aj pevne zvieran├Ż stenami pasce...ni─Ź pr├şjemne.

Vr├ítim sa ale k t├Żm chemick├Żm receptorom.
Bol som in┼ípirovan├Ż pokusom m├┤jho kolegu, ktor├Ż vystupuje pod pseudonymom "Martenz".
Pokus spo─Ź├şva v tom, ┼że som sa pok├║sil umelo navodi┼ą druhotn├ę, respekt├şvne sekund├írne zovretie pasce (bez toho, aby prebehlo prim├írne sklapnutie) a to t├Żm, ┼że som ju za─Źal chemicky stimulova┼ą.
Ur─Źite si kladiete ot├ízku, ┼że ako je to mo┼żn├ę a mo┼żno tomu ani never├şte, samozrejme ─Źlovek ver├ş iba tomu, ─Źo na vlastn├ę o─Źi vid├ş a bolo to tak aj v mojom pr├şpade. Preto som sa rozhodol tento pokus uskuto─Źni┼ą.
Tro┼íku v├ís e┼íte potr├ípim zvedavos┼ąou a sk├┤r ako pop├ş┼íem svoj pokus, spomeniem ur─Źit├ę fakty oh─żadom tr├ívenia a sekund├írneho zovretia.

Tr├íviace ┼ż─żazy, ktor├ę pokr├Żvaj├║ vn├║torn├Ż povrch pasce za─Źn├║ reagova┼ą na prv├ę produkty tr├ívenia a v─Ćaka tomu sa pasca hermeticky uzavrie a akoby prisaje na koris┼ą. ─Äal┼íie tr├ívenie a produkty rozkladu pascu ─Ćalej stimuluj├║ a udr┼żuj├║ ju v hermetickom uzavret├ş do okamihu, kedy je koris┼ą ├║plne rozlo┼żen├í, respekt├şvne "vysat├í" (Mucholapka z nej vysaje v┼íetky mo┼żn├ę ┼żiviny skoro podobne ako to robia pav├║kovce a ostane len nestr├ívite─żn├í schr├ínka) a rastlina z nej u┼ż nem├í ─Źo ─Źerpa┼ą a z├írove┼ł ju u┼ż nem├í ─Źo stimulova┼ą. Preto sa pasca otvor├ş.
E┼íte spomeniem zlo┼żenie tr├íviacej tekutiny Mucholapky, ktor├í je v skutku bohat├í na enz├Żmy.
Obsahuje:
Endopeptid├ízy, ktor├ę ┼ítiepia bielkoviny;
Karboxyles- terhydrolázy štiepiace tuky;
Glykozidázy štiepiace polysacharidy a oligosacharidy;
Fosfomono-ester├ízy, ktor├ę ┼ítiepia fosforylovan├ę cukry.

Aby ste si nemysleli, ┼że som si tieto enz├Żmy vymyslel, alebo nebodaj, ┼że som nejak├Ż "ve─żk├Ż vedec", ktor├Ż na to pri┼íiel v├Żskumom, tak sa v├ím mus├şm prizna┼ą, ┼że som ich odkukal zo Studni─Źkovej knihy: MASO┼ŻRAV├ë ROSTLINY, Academia, nakladatelstv├ş ─îeskoslovensk├ę akademie v─Ťd, Praha 1984; sn├í─Ć mi to autor prep├í─Źi.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
A teraz u┼ż kone─Źne k m├┤jmu pokusu.
Pokus sa odohr├íval po─Źas dvoch dn├ş a to 30.10. a 31.10. 2009, ─Źi┼że cez jesenn├ę pr├ízdniny.
Ako stimulant som pou┼żil k├║sok m├Ąsa, v┼íak m├Ąso┼żrav├í rastlina :-D

Obrázok

Obrázok


30.10. o 10:16 - zahájenie pokusu.
Pinzetou som opatrne vlo┼żil k├║sok brav─Źov├ęho m├Ąsa do pasce Mucholapky, pri─Źom som d├íval ve─żk├Ż pozor aby som nepodr├í┼żdil sp├║┼í┼ąacie chlpy a aby tak nedo┼ílo k prim├írnemu sklapnutiu. Cie─żom pokusu je predsa pozorova┼ą sekund├írne uzatv├íranie pasce d├┤sledkom chemickej stimul├ície a prim├írne sklapnutie si predsa m├┤┼żem kedyko─żvek vychutna┼ą pri predv├ídzan├ş rastliny pred neveriacou n├ív┼ítevou :-D

Obrázok
Primárne sklapnutie

Obrázok
primárne sklapnutie 2

Obrázok
vkladanie m├Ąsa

Obrázok
vkladanie m├Ąsa 2


Na vlo┼żen├ę m├Ąso som kvapol trochu vody v n├ídeji, ┼że sa viac prilep├ş k Mucholapke.

Obrázok


O 12:45 som si v┼íimol, ┼że brav─Źov├ę m├Ąso je tot├ílne vyschnut├ę a preto som h─żadal in├Ż stimulant a narazil som na rybaciu pe─Źe┼ł. V┼íak ─Źo m├┤┼że by┼ą lep┼íie ako pe─Źe┼ł, ktor├í je z├ísob├ír┼łou ┼żiv├şn pre organizmus ale aj z├írove┼ł smetiskom :-D
Pe─Źe┼ł sa dokonale prilepila o pascu, tak┼że vodu som tentokr├ít neprid├íval.

Obrázok
Vlo┼żenie pe─Źene


Po zvy┼íok d┼ła sa v┼íak ni─Ź v├Żnimo─Źn├ę nedialo, str├ícal som u┼ż n├ídej a trpezlivos┼ą, ale predsa som sa rozhodol v pokuse zotrva┼ą do nasleduj├║ceho d┼ła.
31.10. (mimochodom de┼ł mojich naroden├şn :-D) o 11:45 som si v┼íimol nepatrn├ęho zahnutia. Mucholapka u┼ż kone─Źne za─Źala reagova┼ą a pustila aj mal├ę mno┼żstvo tr├íviacej tekutiny, ktor├í v─Ćaka neuzavretiu pasce za─Źala preteka┼ą von mimo pasce.

Obrázok

Obrázok

Obrázok


Kone─Źn├Ż v├Żsledok som pozoroval o 18:50 ─Źo bol aj koniec pokusu. Doln├í "─Źe─żus┼ą" pasce sa ohla smerom hore, v mieste kde p├┤sobil stimulant ─Źi┼że pe─Źe┼ł.
Z v├Żsledkom som bol nadmieru spokojn├Ż a m├┤┼żem prehl├ísi┼ą, ┼że chemick├ę receptory zohr├ívaj├║ ve─żmi d├┤le┼żit├║ rolu v sekund├írnom procese uzatv├írania pasce a udr┼żuj├║ pascu hermeticky uzavren├║ do vtedy, pok├Żm nieje koris┼ą ├║plne str├íven├í.

Obrázok

Obrázok

Obrázok

Obrázok

_________________
Karol Gazd├şk

CCPS - ─îesk├í spole─Źnost p─Ťstitel┼» maso┼żrav├Żch rostlin
http://masozravky.org

M├Ąso┼żravky.sk
http://www.masozravky.sk/

Osobná stránka
http://mojemasozravky.mypage.cz


08 Nov 2009, 09:53
Profil

Zalo┼żen├Ż: 11 Feb 2008, 11:11
Pr├şspevky: 585
Odosla┼ą Re: Proces tr├ívenia u Mucholapky podivnej
Pekn├Ż pokus...
Pasca sa u┼ż prestala zatv├íra┼ą? Ktovie, ako dlho by trvalo, k├Żm by sa postupne nastimulovala cel├í pasca a uzavrela sa ├║plne...

_________________
PLANTAE - natural perception
http://plantae.sk


08 Nov 2009, 10:59
Profil
Obr├ízok pou┼ż├şvate─ża

Zalo┼żen├Ż: 17 J├║l 2009, 14:57
Pr├şspevky: 68
Bydlisko: ┼Żarnovica
Odosla┼ą Re: Proces tr├ívenia u Mucholapky podivnej
No pasca sa ─Ćalej zatv├írala...len som nemal ─Źas to necha┼ą do tretieho d┼ła (in├ę povinnosti)...M├┤j "kolega" to robil tri dni a cel├í sa asi zatvorila a e┼íte vravel, ┼że pasca sa m├┤┼że zavrie┼ą aj vplivom elektrickej energie a tie┼ż teploty...

_________________
Karol Gazd├şk

CCPS - ─îesk├í spole─Źnost p─Ťstitel┼» maso┼żrav├Żch rostlin
http://masozravky.org

M├Ąso┼żravky.sk
http://www.masozravky.sk/

Osobná stránka
http://mojemasozravky.mypage.cz


08 Nov 2009, 17:05
Profil
Zobrazi┼ą pr├şspevky za obdobie posledn├Żch:  Usporiada┼ą pod─ża  
Vytvori┼ą nov├║ t├ęmu Odpoveda┼ą na t├ęmu  [ Po─Źet pr├şspevkov: 3 ] 


Kto je pr├ştomn├Ż

Pou┼ż├şvatelia prezeraj├║ci si toto f├│rum: ┼Żiadny registrovan├Ż pou┼ż├şvate─ż a 2 host├ş.


Nem├┤┼żete zaklada┼ą nov├ę t├ęmy v tomto f├│re
Nem├┤┼żete odpoveda┼ą na t├ęmy v tomto f├│re
Nem├┤┼żete upravova┼ą svoje pr├şspevky v tomto f├│re
Nem├┤┼żete maza┼ą svoje pr├şspevky v tomto f├│re
Nem├┤┼żete zasiela┼ą s├║bory v tomto f├│re

H─żada┼ą:
cron

[ gallery ]       [ journal ]       [ foto ]       [ portfolio ]       [ rastliny ]